Drogová závislosť ako asociatívna porucha učenia závislá od dopamínu (1999)

Prírodné odmeny prednostne stimulujú prenos dopamínu v obale nucleus accumbens. Tento účinok podlieha adaptívnym zmenám (návyk v jednom pokuse, inhibícia chuťovými stimulmi), ktoré sú v súlade s úlohou dopamínu shellu nucleus accumbens v asociatívnom učení súvisiacom s odmenou. Túto úlohu potvrdzujú experimentálne štúdie s rôznymi paradigmami. Úloha v asociatívnom učení stimul-odmena môže poskytnúť vysvetlenie vyhynutia typu poškodenia primárneho posilnenia, ktoré viedlo Wise k návrhu „hypotézy anhedónie“. Návykové lieky majú spoločné s prírodnými výhodami vlastnosť stimulovať prenos dopamínu prednostne v jadre accumbens. Táto reakcia však na rozdiel od prirodzených odmien nepodlieha návyku v jednom pokuse. Odolnosť proti návyku umožňuje liekom pri opakovanom podávaní neredakčne aktivovať prenos dopamínu v škrupine. Existuje hypotéza, že tento proces abnormálne posilňuje asociácie stimulov a liekov, čo vedie k prisudzovaniu nadmernej motivačnej hodnoty jednotlivým stimulom alebo kontextom predpovedajúcim dostupnosť liekov. Závislosť je teda vyjadrením nadmernej kontroly nad správaním získanou stimulmi súvisiacimi s drogami v dôsledku abnormálneho asociatívneho učenia po opakovanej stimulácii prenosu dopamínu v jadre nucleus accumbens.