Úloha závislostí a stresovej neurobiológie pri príjme potravín a obezite (2017)

Biol Psychol. 2017 Môže 4. pii: S0301-0511 (17) 30087-X. doi: 10.1016 / j.biopsycho.2017.05.001.

Sinha R.1.

abstraktné

USA zostávajú na čele celosvetovej epidémie obezity s významným negatívnym vplyvom na verejné zdravie. Hoci je dobre známe, že rovnováha medzi príjmom energie a výdavkami je homeostaticky regulovaná na kontrolu hmotnosti, rastúce dôkazy poukazujú na multifaktoriálne sociálne, neurobehaviorálne a metabolické determinanty príjmu potravy, ktoré ovplyvňujú riziko obezity. Tento prehľad predstavuje faktory, ako je všadeprítomná prítomnosť odmeňovania potravín v životnom prostredí a zvýšená dôležitosť takýchto potravín, ktoré stimulujú motiváciu k odmeňovaniu mozgu a stresové okruhy na ovplyvnenie stravovacích návykov. Tieto odmeňovanie potravín prostredníctvom podmienených a posilňujúcich účinkov stimuluje nielen metabolické, ale aj stresové hormóny, ktoré zasa uberajú mozgové emocionálne (limbické) a motivačné (striatálne) cesty, na podporu túžby po potravinách a nadmerného príjmu potravy. Okrem toho sa diskutuje aj vplyv vysokej úrovne stresu a traumy a zmeneného metabolického prostredia (napr. Vyššia hmotnosť, zmenená citlivosť na inzulín) na prefrontálne kortikálne samokontrolné procesy, ktoré regulujú emocionálne, motivačné a viscerálne homeostatické mechanizmy príjmu potravy a rizika obezity. Je prezentovaný heuristický rámec, v ktorom interaktívne dynamické účinky neurobehaviorálnych adaptácií v metabolizme, motivácii a stresovej neurobiológii môžu ďalej podporovať túžbu po potravinách, nadmerný príjem potravy a zvyšovanie telesnej hmotnosti komplexným spôsobom. Dôsledky takýchto úprav v mozgovej návykovej motivačnej a stresovej dráhe a ich vplyv na nadmerný príjem potravy a zvýšenie telesnej hmotnosti sú diskutované s cieľom zdôrazniť kľúčové otázky, ktoré si vyžadujú budúcu pozornosť výskumu, aby lepšie porozumeli a riešili rastúcu epidémiu obezity.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:  závislosť; príjem potravy; neurobiológie; obezita; stres

PMID: 28479142

DOI: 10.1016 / j.biopsycho.2017.05.001