Mesolimbický systém a závislosť od stravovania: čo cukor robí a nerobí (2016)

objem 9, Jún 2016, Stránky 118 – 125

Diéta, správanie a funkcie mozgu

http://dx.doi.org/10.1016/j.cobeha.2016.03.004


prednosti

• Sacharóza sa spevňuje a podporuje uvoľňovanie dopamínu nezávisle od jeho chuti.

• Lieky a sacharóza majú silné, ale prechodné účinky na mezolimbický systém.

• Návykové lieky silne narušujú plasticitu mozgu po dlhodobej expozícii.

• Žiadne údaje v súčasnosti nenaznačujú podobné centrálne úpravy po sacharóze.


Poruchy obezity a obezity sú hlavnou hrozbou pre verejné zdravie. Bolo navrhnuté, že závislosť na potravinách je platnou klinickou koncepciou a že závislosť na potravinách je faktorom, ktorý prispieva k epidémii obezity. Výskum s obmedzeným prístupom k diéte „flám“ ukázal, že hlodavce budú za určitých podmienok vykazovať správanie súvisiace s sacharózou, ktoré pripomína závislosť od látky. Otázkou však zostáva, či potraviny alebo určité zložky potravín majú návykové vlastnosti podobné drogám zneužívania. Alternatívou je, že „závislosť na potravinách“ (alebo skôr „závislosť od jedla“) nie je poruchou užívania látky v tom zmysle, že ľudia sú závislí od akejkoľvek konkrétnej látky alebo zložky potravy, ale skôr od návykovej poruchy, ktorá všeobecne zahŕňa dezinhibíciu príjmu potravy. ktoré zdieľa podobnosti so závislosťami od správania, ako je problémové hazardné hry. Tu opisujeme, ako má cukor (kandidátna návyková zložka často konzumovaných potravín) krátkodobé a dlhodobé účinky na mozog a porovnať ho s tým, ako návykové látky funkčne menia mesolimbický dopamínový systém. Zameriavame sa na tento systém, pretože zmeny plasticity v mezolimbickom systéme sa podieľajú na vývoji drogovej závislosti. Došli sme k záveru, že cukor má silný priamy vplyv na dopamínový systém, ktorý je základom jeho hlbokých posilňujúcich vlastností. V súčasnosti však existujú obmedzené dôkazy, ktoré naznačujú, že príjem cukru indukuje zmeny plasticity porovnateľné so zmenami vyvolanými drogami zneužívania. Na základe aktuálnej literatúry preto navrhujeme, že je pravdepodobné, že dlhodobé účinky cukru na mozog sú kvalitatívne aj kvantitatívne odlišné od účinkov návykových látok.