Zbaviť sa návyku. Komentár k odpovediam na politické otázky týkajúce sa problematického používania videohier: Systematický prehľad súčasných opatrení a budúcich možností (Király a kol., 2018)

J Behav Addict. 2018 Nov 14: 1-3. dva: 10.1556 / 2006.7.2018.110.

Müller KW¹.

abstraktné

Porucha hrania na internete bola všeobecne považovaná za nový zdravotný problém. V súčasnosti zažívame rýchly nárast poznatkov o rôznych aspektoch tejto poruchy, ako napríklad o miere prevalencie, základných neurobiologických mechanizmoch a liečebných stratégiách. Naproti tomu prevencia jednotlivcov pred rozvojom poruchy hrania na internete je záležitosť, ktorá ešte nepokročila dostatočne. Aj keď môžeme v zásade odkazovať na opatrenia a techniky, o ktorých je známe, že sú účinné pri prevencii iného návykového správania, osobitné požiadavky prevencie porúch internetového hrania zostávajú do značnej miery zakryté alebo ignorované. Politické opatrenia identifikované v preskúmaní Király a kol. (2018) demonštrujú, že boli zavedené prvé preventívne prístupy, ale na druhej strane tiež poukazuje na to, že je potrebné zlepšiť empirický výskum ich uskutočniteľnosti a efektívnosti.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: porucha internetových hier; znižovanie škôd; politika; prevencia

PMID: 30427215

DOI: 10.1556/2006.7.2018.110

Dobré dôvody na prijatie opatrení

Početné údaje z posledného desaťročia ukázali, že hranie počítačových hier sa môže vymknúť spod kontroly. V najhoršom prípade môže jav nazývaný porucha internetových hier viesť k funkčnému zhoršeniu a psychopatologickým symptómom vrátane rozvoja ďalších duševných porúch. Výskum dosiahol pokrok v niekoľkých aspektoch počas vzniku poruchy hrania na internete. O jeho epidemiologických charakteristikách vieme veľa, hoci je dobre známe, že miera prevalencie sa značne líši, čo je pravdepodobne spôsobené rôznymi metodickými prístupmi (napr. Ferguson, Coulson a Barnett, 2011). Zaznamenali sme niektoré hlbšie informácie o neurobiologických a neuropsychologických vlastnostiach porúch internetového hrania, čo naznačuje narušenie spracovania odmien u pacientov a zvýšenie stimulačnej senzibilizácie (napr. Kuss & Griffiths, 2012). Máme dokonca aspoň nejaké informácie o vhodnosti a uskutočniteľnosti liečebných stratégií pre túto novú poruchu (napr. King a kol., 2017). Čo však zúfalo chýba, sú dôkladné koncepty a údaje o tom, ako zabrániť dospievajúcim a dospelým vo vývoji poruchy internetového hrania. V tejto súvislosti štúdia Király et al. (2018) poskytuje dôkladný prehľad o existujúcich stratégiách a súčasne ilustruje naše súčasné veľmi obmedzené znalosti o účinných stratégiách prevencie.

Zatiaľ čo zo širšieho hľadiska, to znamená, prevencia je zvyčajne založená na viacerých stratégiách (napr. Školské programy, výchovné prístupy atď.), Štúdia autorky Király et al. (2018) sa osobitne zameriava na existujúce a potenciálne vládne opatrenia. Toto konkrétne zameranie je úplne zmysluplné kvôli zložitosti vyššie uvedenej záležitosti. Kľúčovú úlohu tu zohráva dostupnosť, ktorú poznáme z prevencie užívania nikotínu a účasti na hazardných hrách.

Prvý nápad: Obmedzenie dostupnosti

Ako je uvedené vyššie, dostupnosť je potrebné uznať ako jeden z hlavných faktorov prevencie určitých nefunkčných prejavov správania (napr. Užívanie nikotínu, konzumácia alkoholu a účasť na hazardných hrách). Nepochybne obmedzenie dostupnosti neposkytuje úplné riešenie tohto problému, ale je možné ho považovať za jednu skladačku. Odvodené z literatúry, Király a kol. (2018) uveďte tri hlavné opatrenia na obmedzenie dostupnosti (vypnutie, selektívne vypnutie a únava) a jeden konkrétnejší prístup umožňujúci väčšiu rodičovskú kontrolu.

Zakázanie prístupu na počítačové hry online na určitý čas sa zdá byť sľubným prístupom. Klinické skúsenosti ukazujú, že jednotlivci, ktorí sa chystajú vyvinúť problematické herné návyky, majú tendenciu rozširovať hry do neskorých hodín. V skutočnosti vysoké percento pacientov v liečbe vykazuje prerušený cirkadiánny rytmus a súvisiace následky, ako je vyčerpanie, problémy s pozornosťou a denná ospalosť (Müller, Beutel a Wölfling, 2014). Tieto údaje potvrdzujú prieskumy založené na populácii (Cheung & Wong, 2011; Griffiths, Davies a Chappell, 2004). Z teoretického rámca teda tieto dôsledky prispievajú k postupnej strate psychosociálneho fungovania, ktorá môže z dlhodobého hľadiska pôsobiť ako udržiavací faktor poruchy internetových hier. Vo všeobecnosti predbežné údaje preukázali, že aj medzi dospievajúcimi, ktorí nie sú postihnutí poruchou internetového hrania, je nočné hranie spojené s horším pocitom a vyšším skóre depresie (Lemola a kol., 2011). Preto má zmysel prijímať opatrenia na ochranu spánku adolescentov definovaním nočného odpočinku pre počítačové hry online.

Napriek tomu údaje zistené Királym a kol. (2018) sú do istej miery sklamaním. Aj keď sa hranie po polnoci znížilo medzi mladistvými, priemerný čas strávený hraním hier sa významne nezmenil. Nedostatok dostupných empirických údajov však poukazuje na naliehavú potrebu preukázať väčšie nadšenie pri hodnotení takýchto programov. Stratégie, ktoré sú logicky odvodené od existujúcej teórie a stratégií, ktoré sa dajú ekologicky realizovať, sú sľubnými kandidátmi na výskum. Toto je, samozrejme, bod, v ktorom sa vládna činnosť stáva dôležitou druhou cestou. Empiricky spoľahlivé hodnotenia preventívnych programov si vyžadujú finančné kapacity. S cieľom zabrániť konfliktu záujmov a zabezpečiť dobrú vedeckú prax sú potrebné vládne granty na podporu empirického výskumu.

Prevencia prehodnotenia: Redukcia poškodenia

Cieľom koncepcie znižovania škôd je skôr obmedzovať negatívne následky vyplývajúce z problémového správania, ako zakázať alebo obmedziť samotné správanie. Môže sa preto považovať za sofistikovaný prístup, najmä pokiaľ ide o osobitné požiadavky týkajúce sa počítačových hier a poruchy internetových hier. Ako všetci vieme, viedli sa horúce diskusie o tom, ako by sa spoločnosť mala zaoberať týmto novým javom. Existuje osobitný nesúhlas, ak sa počítačové hry musia všeobecne vnímať ako obyčajný životný štýl, ktorý by nemal byť problematizovaný, alebo ak počítačové hry môžu niesť návykový potenciál pre zraniteľné osoby a byť príčinou utrpenia (napr. Aarseth a kol., 2017; Billieux a kol., 2017; Griffiths, Kuss, Lopez-Fernandez a Pontes, 2017; Király & Demetrovics, 2017; Müller & Wölfling, 2017). Môže teda existovať dobrá zhoda medzi argumentáciou, že hranie počítačových hier nie je samo osebe nebezpečné, ale skôr modernou možnosťou dosiahnutia určitých schopností a koncepciou znižovania škôd. Stratégie osobitne vhodné na znižovanie škôd pri problémových počítačových hrách však ešte neboli dostatočne vyvinuté alebo otestované. Štúdia Király a kol. (2018) v tejto súvislosti vymenúva tri zložky a možnosti: a) varovné správy, ktoré sa objavujú najmä ako súčasť samotnej hry; b) hodnotenie hier podľa potenciálu „návykovosti“; a (c) zníženie návykového potenciálu niektorých hier.

Prvý návrh sa javí ako uskutočniteľný a ekologický a nie je prekvapením, že už je súčasťou niektorých počítačových hier. Otázkou však zostáva, či takéto správy majú nejaký vplyv na správanie hráča alebo jeho postoj k správaniu. Údaje z experimentálnych návrhov by mohli vrhnúť svetlo na túto otázku, ale v súčasnosti nie sú k dispozícii.

Druhým aspektom, ktorý predstavuje zavedenie hodnotenia špecifického pre závislosť od počítačových hier, je sľubný aspekt, ktorý však predstavuje aj koláč na oblohe. Ako zobrazuje Király a kol. (2018), podobné pokusy sa začali v Maďarsku a Nemecku o produktoch hazardných hier. V Nemecku bol tento proces z mnohých dôvodov dlhá cesta. V Nemecku sa nedávno začalo diskutovať o možnostiach takéhoto systému hodnotenia počítačových hier, ale cesta bude opäť únavná (Rumpf a kol., 2017). Veľkou výhodou by nepochybne bolo mať systém hodnotenia citlivý na závislosť. Výskum presne tých prvkov, ktoré sú zodpovedné za nadmerné odhodlanie hráča, ktoré by z dlhodobého hľadiska mohlo viesť k strate kontroly a porucha internetového hrania je jeho nevyhnutným predpokladom. Aj keď sú k dispozícii niektoré empirické údaje o tejto téme, v súčasnosti zďaleka nemáme jasný obraz o týchto prvkoch. Napríklad vieme, že určité plány zosilnenia a špecifické konštrukčné faktory (napr. Stratégie monetarizácie; Dreier a kol., 2017; King, Delfabbro a Griffiths, 2011) zohrávajú pri používaní tejto hry rozhodujúcu úlohu. Naše hĺbkové znalosti o tejto záležitosti sú však stále obmedzené. Opäť je potrebný ďalší výskum.

Z toho istého dôvodu je ťažké odhadnúť naše možnosti, ako znížiť návykový potenciál počítačových hier, pretože by si to vyžadovalo podrobnejšie informácie o týchto faktoroch. Okrem toho zostáva otázkou, či za návykový potenciál hry môžu zodpovedať práve tie faktory, ktoré zvyšujú radosť z hry. V súčasnosti nemôžeme na túto otázku odpovedať a potreba intenzifikovaného výskumu sa znova prejavuje.

Niektoré myšlienky o ďalších krokoch

Naše skúsenosti s poruchami užívania návykových látok a poruchami hazardných hier poukazujú na to, že prevencia je zložitá záležitosť, ktorá si vyžaduje finančné náklady a spoľahlivé vedecké prístupy na preskúmanie jej účinnosti. Metodicky je veľkou výzvou preukázať, či a ako funguje určitá stratégia prevencie. Podobne je veľmi dôležité čeliť výzvam porúch internetového hrania nielen hodnotením a vykonávaním programov liečby špecifických pre jednotlivé poruchy, ale aj účinnou a konkrétnou stratégiou prevencie a včasnej intervencie. Ako už bolo diskutované predtým, je opodstatnené predpokladať, že práve interakcia medzi konkrétnymi hernými vlastnosťami a charakteristikami hráča (napr. Jednotlivé rizikové faktory) podporuje problematické používanie a poruchy hry na internete. Na identifikáciu osôb náchylných na nepriaznivé účinky počítačových hier sú potrebné prospektívne štúdie. V nedávnom systematickom prehľade existujúcej literatúry však Mihara a Higuchi (2017) identifikovali iba potenciálne prieskumy 13 s dostatočnou metodologickou kvalitou. Širšia databáza by bola mimoriadne užitočná na účely selektívnej prevencie.

Podobne sa budeme musieť v budúcnosti vážne zaoberať účinkami stratégií znižovania škôd. Pokus o minimalizáciu nebezpečných účinkov spôsobených počítačovými hrami sa javí ako dobre zvážený, dokonca aj logický krok v prevencii porúch internetových hier. Napriek tomu nevieme, či má toto úsilie z dlhodobého hľadiska pozoruhodné výhody. Opäť sú potrebné budúce údaje, ale chýbajú.

Príspevok autora

KWM zodpovedá za návrh, koncepciu a konečnú verziu rukopisu

Konflikt záujmov

Autor neuvádza žiadny konflikt záujmov.

Referencie