Psychiatr Danub. 2017 Sep;29(3):302-312. doi: 10.24869/psyd.2017.302.
Šinček D1, Humer JT, Duvnjak I.
abstraktné
POZADIE:
Tento článok skúma problematické internetové hry v kontexte iných foriem rizikového správania. Základným predpokladom je, že ohrozené deti a adolescenti budú mať rôzne typy rizikového správania v rôznych prostrediach.
PREDMETY A METÓDY:
Deti a dospievajúci (N = 1150) boli zisťovaní o (kybernetickom) násilí, problémových hrách (návyky, motívy a symptómy), sebapoznávaní prostredníctvom Facebooku a sebaúcte.
Výsledky:
Bežní hráči boli násilnejšími tvárou v tvár aj cez internet a boli náchylnejší k problematickým hrám ako občasní hráči. Tí, ktorí hrali hry dlhšie ako päť hodín denne (9% respondentov), boli klasifikovaní ako potenciálne problematickí hráči. Zažili a dopustili sa väčšieho násilia tvárou v tvár a prostredníctvom internetu, viac sa zapojili do odhalenia seba samého a mali problémnejšie herné príznaky ako tí, ktorí hrali menej ako päť hodín denne, ale tieto skupiny sa navzájom nelíšili -úcta. Účastníci si mohli vybrať zo zoznamu ôsmich rôznych motívov pre svoje hry; tí, ktorí boli motivovaní rovesníckou komunikáciou, zmyslom pre kontrolu, relaxáciu, konformizmus, sebaúčinnosť a aby sa odvrátili od problémov, uvádzali viac príznakov problematického hrania ako tí, ktorí nie sú motivovaní týmito faktormi. K vysvetleniu rozptylu v problematických hrách prispelo pohlavie, vek, sebaúcta, sebaodhalenie a páchanie násilia, čo predstavuje asi 26% jeho rozptylu. Chlapci, nižšia sebaúcta, viac sebaprezradenia a pravidelnejšie páchanie oboch typov násilia súviseli s hlásením ďalších príznakov problematického hrania. Výsledky budú prediskutované v kontexte všeobecnej náchylnosti k rizikovému správaniu.
ZÁVER:
Spáchanie násilia voči rovesníkom (tradičným aj počítačovým) predpovedá výrazne problematické hry. To podporuje predpoklad, že ohrozené deti a dospievajúci sú vystavení rôznym formám rizikového správania v rôznych prostrediach.
PMID: 28949311
;
