Účinky opakovanej expozície na sexuálne násilné alebo nenásilné podnety na sexuálne vzrušenie voči zobrazovaniu znásilnenia a netrasu (1984)

Joseph Ceniti

Neil M. Malamuth

abstraktné

Hlavným cieľom tohto skúmania bolo skúmať účinky opakovaného vystavenia sexuálne násilným stimulom (SVS) v relatívne „naturalistickom prostredí“ na sexuálne vzrušenie voči znásilňovaniu a nerecepčným stimulom. Preskúmali sa aj opakované expozičné účinky s použitím nenásilnej erotiky. Šesťdesiatdeväť mužov Ssa zúčastnili na štúdii. Uskutočnilo sa predexpozičné stretnutie Sboli vystavené písomným a obrazovým vyobrazeniam znásilnenia a vzájomného súhlasu. Založené na Ss penisovou tumescenciou k týmto zobrazeniam boli klasifikované buď ako silové, neforové alebo nezaraditeľné. Následne, SV každej skupine zameranej na silu boli náhodne priradené sexuálne násilné (SVS), sexuálne nenásilné (SNVS) alebo kontrolné podmienky. Osoby priradené k stavu SVS boli potom vystavené 10 SVS vrátane celovečerných filmov a písomných a obrazových zobrazení počas obdobia 4 týždňov. Sv stave SNVS boli vystavené podobným prezentáciám médií 10 zobrazujúcim iba sexuálne nenásilné aktivity. SV kontrolnom stave neboli počas tohto 4-týždňového obdobia vystavené žiadnym stimulom.

Čoskoro po dokončení expozičnej fázy Ss sa vrátil na postexpozičné laboratórne sedenie, v ktorom boli prezentované so štyrmi zobrazeniami, ktoré boli tematicky podobné tým, ktoré sa nachádzali v predexpozičnom zasadaní. Boli získané skóre tumoru v penise a self-report o sexuálnom vzrušení. Výsledky odhalili, že pre sily orientované Ss, tí, ktorí boli vystavení SVS alebo SNVS, boli menej vystavení vyobrazeniu znásilnenia v relácii po expozícii ako tie, ktoré boli v kontrolnom stave. Podobný vzorec sa vyskytol aj pri nepeňažných zobrazeniach Ss, hoci to bolo výrazne menej výrazné, Neprijali sa žiadne dôkazy o podobnom modeli nasýtenia ani pre neosilňovacie, ani nezaraditeľné Ss, s týmito Ss nevykazujú žiadne významné rozdiely medzi tromi expozičnými podmienkami.

Zistenia sú diskutované v kontexte kognít, osobnostných rozdielov, kondicionačných procesov, stimulačných parametrov a teórií návykov. Diskutuje sa aj o sociálnych a klinických dôsledkoch.