Endokrinný skríning u mužov s poruchou erekcie 1,022: klinický význam a nákladovo efektívna stratégia (1997)

CIEĽ:

Zhodnotili sme výsledky stanovenia hladiny testosterónu a prolaktínu v sére u pacientov s 1,022om z dôvodu erektilnej dysfunkcie a porovnávali údaje s anamnézou, výsledkami fyzikálneho vyšetrenia, inými etiologickými vyšetreniami a účinkami endokrinnej terapie na zlepšenie pravidiel nákladovo efektívneho endokrinného skríningu a určiť skutočnú zodpovednosť za hormonálne abnormality.

MATERIÁLY A METÓDY:

Testosterón a prolaktín boli stanovené rádioimunotestom. Každý pacient bol vyšetrený na testosterón a 451 bol testovaný na prolaktín na základe nízkej sexuálnej túžby, gynekomastie alebo testosterónu menej ako 4 ng./ml. Stanovenie sa opakovalo v prípade abnormálnych prvých výsledkov. Výsledky prolaktínu boli porovnané s výsledkami predchádzajúcej osobnej kohorty 1,340 pacientov s erektilnou dysfunkciou a systematickým stanovením prolaktínu. Hlavnými testovanými klinickými kritériami z hľadiska účinnosti pri stanovení hormónov boli nízka sexuálna túžba, malé semenníky a gynekomastia. Endokrínnu terapiu tvoril testosterón heptylát alebo ľudský choriový gonadotropín pre hypogonadizmus a bromokriptín pre hyperprolaktinémiu.

Výsledky:

Testosterón bol menší ako 3 ng./ml. u pacientov s 107, ale normálne v 40% pri opakovanom stanovení. Prevalencia opakovane nízkeho testosterónu sa zvýšila s vekom (4% pred vekom 50 rokov a 9% 50 rokov alebo starším). Po stanovení testosterónu boli objavené dva nádory hypofýzy. Zdá sa, že väčšina ostatných hladín nízkeho testosterónu je výsledkom neorganickej dysfunkcie hypotalamu z dôvodu normálneho sérového luteinizačného hormónu a prolaktínu a má len malú úlohu pri erektilnej dysfunkcii (definitívne zlepšenie len u 16u 44 [36%] po androgénovej terapii, normálne ráno alebo nočné erekcie v 30% a definitívne vaskulogénne príspevky v 42%). Stanovenie testosterónu len v prípadoch nízkej sexuálnej túžby alebo abnormálneho fyzického vyšetrenia by vynechalo 40% prípadov s nízkym testosterónom, vrátane 37% tých, ktoré sa následne zlepšili androgénovou terapiou. Prolaktín prekročil 20 ng./ml. u mužov s 5om a pri opakovanom stanovení bol normálny u 2. Bol objavený iba 1 prolaktinóm. Tieto údaje sú nižšie ako tie, ktoré sme zistili počas posledných desaťročí 2 (celkový prolaktín väčší ako 20 ng./ml v prípade 1.86% pacientov s 1,821, prolaktinómy v 7, 0.38%). Bromokriptín bol určite účinný v prípadoch s prolaktínom vyšším ako 35 ng./ml. (8 12u v porovnaní s iba 9om prípadov 22 s prolaktínom medzi 20 a 35 ng./ml.). Testosterón bol nízky v menej ako 50% prípadov s prolaktínom vyšším ako 35 ng./ml.

Záver:

Nízke prevalencie a účinky nízkeho testosterónu a vysokého prolaktínu pri erektilnej dysfunkcii nemôžu odôvodniť ich rutinné stanovenie. Nákladovo efektívne skríningové stratégie však doteraz vynechali 40 na 50% prípadov zlepšených endokrinnou terapiou a nádormi hypofýzy. Teraz sa zasadzujeme za to, aby sa pred vekom 50 stanovil testosterón len v prípadoch nízkej sexuálnej túžby a abnormálneho fyzického vyšetrenia, ale aby sa meral u všetkých mužov starších ako 50 rokov. Prolaktín sa má stanoviť len v prípadoch nízkej sexuálnej túžby, gynekomastie a / alebo testosterónu menej ako 4 ng./ml.