Ako abstinencia ovplyvňuje preferencie

Porno abstinencia

Tu je nejaký výskum, ktorý pred chvíľou vykonal holandský dátový vedec Alec Sproten pre vlastnú spokojnosť. Má názov „Ako abstinencia ovplyvňuje preferencie. "

hlavné zistenia

Zdržanie sa od pornografie a masturbácie zvyšuje schopnosť oneskorenia odmien
Účasť v období abstinencie spôsobuje, že ľudia sú ochotní riskovať
Abstinencia spôsobuje, že ľudia sú viac altruistici
Abstinencia spôsobuje, že ľudia sú viac extrovertní, svedomití a menej neurotický

Viac:

Kontext štúdie

Nedávno sa masmédiá začali zaujímať o účinky ľahkého a lacného prístupu k vysokorýchlostnému pornografickému materiálu cez internet (pozrite si tento úžasný článok v ekonóm). Napriek tomu neexistujú takmer žiadne vedecké dôkazy o vplyve pronografie na správanie. Tak som si pomyslel: prečo neuskutočniť štúdiu s účastníkmi NoFap®, najväčšej skupiny jednotlivcov, ktorí sa snažia abstinovať od porna a masturbácie?

A tak to začalo…

Ľudia po vstupe do NoFap veľa hovorili o zlepšeniach vo svojich vzťahoch, ich pohode a celkovo o živote. Napriek tomu ľudia tiež veľa hovoria o vedeckých dôkazoch o tom, ako masturbácia/porno abstinencia ovplyvňuje ich životy. Pravdou je, že týchto dôkazov je stále málo. A rozhodol som sa to zmeniť. Stephen Hawking povedal, že veda je aj disciplína romantiky a vášne: prečo ho nebrať doslovne?

So stále rastúcou komunitou členov NoFap bol prieskum o preferenciách používateľov, masturbácii a zneužívaní porna oneskorený. Preto som sa chcel pokúsiť zaplátať diery vo výskume masturbácie dobre zostaveným prieskumom. Napokon, nebolo by skvelé podložiť potenciálne výhody masturbácie a abstinencie od porna nejakými solídnymi vedeckými faktami?

Preto som kontaktoval Alexandra Rhodesa, zakladateľa NoFap, a súhlasili s uľahčením používateľského prieskumu v komunite. Cieľ prieskumu bol trojaký. Po prvé, malo to pomôcť komunite trochu lepšie spoznať svoje členstvo. Po druhé, podložené vedeckými dôkazmi, že „reštart“ ovplyvňuje systém odmeňovania v mozgu, mal prieskum pomôcť zistiť, ako to ovplyvňuje preferencie neistoty a času: Poskytuje odpovede na otázky, či má masturbácia a abstinencia od porna vplyv. na schopnosti odkladať odmeny alebo na schopnosti racionálne posudzovať riziká. A po tretie, otázky o používateľských skúsenostiach NoFap by mohli pomôcť zlepšiť kvalitu služieb ponúkaných komunite.

Štúdium patrí do oblasti behaviorálnej ekonómie. Behaviorálna ekonómia (a tu som práve ukradol definíciu z Wikipédie, ale pekne to zaklincuje) študuje účinky psychologických, sociálnych, kognitívnych a emocionálnych faktorov na ekonomické rozhodnutia jednotlivcov a inštitúcií a dôsledky na trhové ceny, výnosy, a prideľovanie zdrojov. Behaviorálna ekonómia sa primárne zaoberá hranicami racionality ekonomických subjektov. Behaviorálne modely zvyčajne integrujú poznatky z psychológie, neurovedy a mikroekonomickej teórie; Pritom tieto modely správania pokrývajú celý rad konceptov, metód a oblastí.

V súčasnej štúdii som konkrétnejšie analyzoval, ako fapstinencia ovplyvňuje dva typy preferencií vysokého ekonomického významu: neistotu a časové preferencie. Neisté rozhodnutia sú definované ako voľby s určitou známou (riziko) alebo neznámou (nejednoznačnosť) pravdepodobnosťou, že prinesú pozitívny výsledok (ako príklad si môžete predstaviť riskantné rozhodnutia ako rozhodnutia typu: Potrebujete lekárske ošetrenie, operáciu. lekár vám povie, že máte 50% šancu, že sa potom zlepšíte. Urobili by ste to? Teraz k nejasnostiam: lekár vám povie, že nepozná pravdepodobnosť, že sa potom zlepšíte. Urobíte to?). Ekonómovia presne určili jadro týchto rozhodnutí a našli silnú koreláciu individuálnych preferencií pred doménami. Ak je pravdepodobné, že investujete svoje peniaze do vysoko rizikových akcií, je tiež pravdepodobnejšie, že podstúpite vysoko rizikový chirurgický zákrok. V tejto štúdii som vykonal štylizovanú výberovú úlohu, o ktorej sa ukázalo, že predpovedá rozhodovanie v reálnom živote v neistote.

Potom sú tu časové preferencie. Klasická ekonomická teória predpovedá, že by som nemal pripisovať inú hodnotu tomu, že teraz dostanem 100 dolárov, a že o dva mesiace dostanem 100 dolárov, mal by som byť ľahostajný. Ale behaviorálna ekonómia (a zdravý rozum) ukázali, že ľudia majú takzvaný „diskontný faktor“, ktorý zhodnocuje budúce odmeny nižšie ako súčasné. Meral som, opäť štylizovanou úlohou, veľkosť diskontného faktora faptronautov. Presnejšie, zmeral som prémiu, ktorá sa požaduje na odloženie odmeny o jeden rok. Ukázalo sa (a ak napíšem „ukázalo sa“, neuviedol som žiadne referencie, aby to bolo krátke a informatívne), že ľudia, ktorí sú lepší v odďaľovaní odmien, dosahujú v živote lepšie výsledky (v tom zmysle, že získať lepšie známky v škole, zarobiť vyššie mzdy atď.).

Fapstinencia

Teraz sa možno pýtate, čo to všetko má spoločné s abstinenciou od PMO (skratka znamená porno, masturbácia, orgazmus). Ako toto (http://archpsyc.jamanetwork.com/article.aspx?articleid=1874574&resultclick=1) štúdia ukazuje, že veľká konzumácia porna ovplyvňuje aktivitu a objem šedej hmoty v niektorých oblastiach mozgu, konkrétne v striatu. Prepojenie medzi systémom odmeňovania a inou oblasťou mozgu, dorzolaterálnym prefrontálnym kortexom, sa tiež mení po dlhých obdobiach ťažkej konzumácie porna. Tieto regióny však tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri neistých rozhodnutiach (http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1053811908006927) a časovo zľavnené (http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1053811908012093). Preto predpokladám, že keď sa fapstronauti, ako to nazývajú, „reštartujú“, zmenia sa riziká a časové preferencie. Očakávam, že pri kontrole individuálnej variability v sexuálnej histórii budú mať účastníci na začiatku reštartu väčšie problémy s oddialením odmien ako po jednom mesiaci, a že sa zmenia aj preferencie neistoty (nemám však jasnú hypotézu o smerovaní zmeniť, môže to ísť oboma smermi).

Návrh prieskumu

V skratke:

  • Dva prieskumy
    • Prvý prieskum začínajúci 1. novembra 2015 („vlna 1“)
    • Druhý prieskum začínajúci 1. decembra 2015 („vlna 2“)
  • Cieľ: porovnanie odpovedí v prieskume 1 s prieskumom 2 s cieľom zistiť, ako abstinencia (alebo „reštartovanie“) ovplyvňuje preferencie.
    • Hlavne:
    • Preferencie rizika (Do akej miery ste ochotný alebo ochotný riskovať?)
    • Časové preferencie (Ako dokážete odložiť odmeny?)

Prieskum bol teda rozdelený na dve časti. Prvá časť bola vydaná v novembri 2015. Pýtala sa účastníkov, ich históriu, preferencie, ich postoje k masturbácii a pornografii a skúsenosti, ktoré na tejto ceste zažili. Dokončenie tejto časti trvalo približne 10 až 15 minút.

Druhá časť vyšla o mesiac neskôr. Položil rovnaké otázky (mínus niekoľko otázok, ak sa človek zúčastnil prvého prieskumu), aby posúdil, ako sa preferencie menia v priebehu času. Účastníci neboli povinní zúčastniť sa oboch častí prieskumu.

Prieskum bol úplne anonymný.

Výsledky prvej vlny

hlavné zistenia

  1. Dĺžka účastníkov s najdlhším pruhom, ktoré vykonali pred vstupom do prieskumu, koreluje s časovými preferenciami. Druhý prieskum odpovie na otázku, či dlhšie obdobia abstinencie umožňujú účastníkom viac odložiť odmeny, alebo ak je väčšia pravdepodobnosť, že viac pacientov bude mať dlhšie pruhy.
  2. Dlhšie obdobie abstinencie s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobuje menej averzie k riziku (čo je dobré). Druhý prieskum poskytne konečný dôkaz.
  3. Osobnosť koreluje s dĺžkou pruhov. Druhá vlna odhalí, či abstinencia ovplyvňuje osobnosť alebo či osobnosť môže vysvetliť variáciu v dĺžke pruhov.

Viac výsledkov

 

Výsledky druhej vlny

hlavné zistenia

  1. Zdržanie sa od pornografie a masturbácie zvyšuje schopnosť oneskorenia odmien
  2. Účasť v období abstinencie spôsobuje, že ľudia sú ochotní riskovať
  3. Abstinencia spôsobuje, že ľudia sú viac altruistici
  4. Abstinencia spôsobuje, že ľudia sú viac extrovertní, svedomití a menej neurotický

Podrobné výsledky

 

Účinky abstinencie

  • Po období abstinencie („reštart“) sa účastníci stávajú schopnejšími odkladať odmeny
Zľavnená vlna 1 a 2
Reštartovanie umožňuje účastníkom odložiť odmeny
  • Po období abstinencie sa účastníci stanú menej averznými k riziku
Reštartovanie robí účastníkov ochotnejšími riskovať
Reštartovanie robí účastníkov ochotnejšími riskovať
  • Abstinencia spôsobuje, že účastníci sú ochotnejší trestať, ak sa s ostatnými zaobchádza nespravodlivo: altruistické tresty sa zvyšujú
Ochota trestať, ak sa s ostatnými zaobchádza nespravodlivo, sa po reštarte zvyšuje
Ochota trestať ak ďalšie sa nespravodlivo zvyšuje po reštarte
  • Po reštarte ľudia dostanú
    • menej neurotické (tmavošedé)
    • extrovertnejší (svetlosivá)
    • svedomitejší (tretie takty)
Reštartovanie ovplyvňuje osobnosť účastníkov
Reštartovanie ovplyvňuje osobnosť účastníkov

 

Kompletné zhrnutie dotazníka a výsledky nájdete tu: Správa NoFap 20160104 A tu: Prehľad 20160104.