István Tóth-Király, Ágnes Zsila, Mark D. Griffiths, Zsolt Demetrovics & Gábor Orosz
Stránky 1-12 | Publikované online: 06 Mar 2017
http://dx.doi.org/10.1080/00224499.2017.1291798
abstraktné
K dnešnému dňu neexistuje krátky rozsah so silnými psychometrickými vlastnosťami, ktoré dokážu posúdiť problematickú spotrebu pornografie založenú na zastrešujúcom teoretickom pozadí. Cieľom tejto štúdie bolo vyvinúť v stručnom merítku škálu problémovej pornografickej spotreby (PPCS) na základe šesťzložkového modelu závislostí Griffiths (2005), ktorý dokáže rozlíšiť medzi problematikou bezproblémového a problematického pornografie. PPCS bol vyvinutý pomocou online vzorky respondentov 772 (390 samice, 382 muži, Mvek = 22.56, SD = 4.98 rokov). Tvorba predmetov bola založená na predchádzajúcich problémových nástrojoch na pornografiu a na definíciách faktorov v Griffithovom modeli. Bola vykonaná potvrdzujúca faktorová analýza (CFA) - pretože škála je založená na zabehnutom teoretickom modeli - čo viedlo k 18-položkovej faktorovej štruktúre druhého rádu. Spoľahlivosť PPCS bola vynikajúca a bola stanovená invariantnosť merania. V súčasnej vzorke 3.6% používateľov patrilo do rizikovej skupiny. Na základe analýz citlivosti a špecifickosti sme identifikovali optimálny limit na rozlíšenie medzi problémovými a bezproblémovými používateľmi pornografie. PPCS je viacrozmerná škála problematickej pornografie so silným teoretickým základom, ktorá má silné psychometrické vlastnosti aj z hľadiska štruktúry faktorov a spoľahlivosti.
Cieľom tohto príspevku bolo vytvorenie problémového dotazníka o použití pornografie. V procese validácie nástrojov vedci zistili, že vyššie skóre v dotazníku o použití pornografie súviseli s nižšou sexuálnou spokojnosťou. Výňatok:
Spokojnosť so sexuálnym životom bola slabo a negatívne korelovaná s výsledkami PPCS
Z ÚVODU
Na základe predchádzajúcich konceptualizácií a mierok problematického využitia bola na teoretickom základe modelu Griffithových závislostných komponentov vyvinutá multidimenzionálna škála spotreby problémovej pornografie (PPCS) (Griffiths, 2001, 2005). Je však dôležité poznamenať, že PPCS bol založený na hodnotenie problematického používania pornografie, nie závislosti, pretože závislosť nemožno hodnotiť iba na základe vlastného hlásenia bez hlbokého klinického rozhovoru (Ross, Mansson, a Daneback, 2012).
Preto problematické použitie pornografie obsahovalo šesť základných prvkov. Prvým prvkom je význačnosť, ktorá poukazuje na veľký význam pornografie v živote človeka, ktorý dominuje v jeho myslení, pocitoch a správaní. Druhá zložka označuje úpravu nálady ako subjektívny zážitok, ktorý používatelia hlásia v dôsledku prezerania pornografie. Táto skúsenosť môže byť buď vzrušujúca alebo relaxačná v závislosti od požadovaného emočného stavu. Treťou dimenziou sú konflikty vrátane interpersonálnych konfliktov medzi problémovými používateľmi a ich významnými osobami, konflikty v zamestnaní alebo vo vzdelávaní (v závislosti od veku jednotlivca) a intrapsychické konflikty (napr. Znalosť aktivity spôsobuje problémy, ale pocit, že nie sú schopní obmedziť alebo prestať) . Štvrtou dimenziou je tolerancia a vzťahuje sa na proces, pri ktorom sa vyžaduje zvýšenie množstva aktivity, aby sa dosiahli rovnaké účinky upravujúce náladu.
V súčasnej štúdii, podobne ako pri ostatných behaviorálnych návykoch, sme sa zamerali na kvantitatívne a kvalitatívne aspekty tolerancie. Kvantitatívny rozmer sa týka rastúceho množstva pornografického používania v čase, zatiaľ čo kvalitatívny aspekt sa týka konzumácie rozmanitejších a extrémnejších pornografických obsahov.
Podľa Zimbardo a Duncan (2012) je tento kvalitatívny aspekt návykov správania založených na vzbudení spojený s hľadaním neustále nového a prekvapivého obsahu. V prípade pornografie to môže súvisieť s prechodom od soft-core pornografie k jej extrémnejším tvrdým formám.
Piata dimenzia súvisí s relapsom a je tendenciou k opakovaným obráteniam k predchádzajúcim modelom používania pornografie a k rýchlemu návratu k nej po abstinencii alebo kontrole. Šiestym faktorom je odvykanie, ktoré odkazuje na nepríjemné pocity a emočné stavy, ktoré sa vyskytujú pri prerušení alebo náhlom znížení konkrétnej aktivity. Pretože stiahnutie sa a tolerancia sa zvyčajne chápu ako dôsledok „závislosti“ (O'Brien, Volkow, & Li, 2006), závislosť je širší konštrukt zahŕňajúci všetkých šesť opísaných zložiek, v súlade s diagnostickými kritériami závislosti používanými v modernej psychiatrickej nozológii ( Americká psychiatrická asociácia, 2013; Svetová zdravotnícka organizácia, 1992). Pretože závislosť a závislosť sa zvyčajne považujú za rôzne konštrukty, nemožno frekvenciu používania pornografie a čas strávený zapojením sa do činnosti považovať za uspokojivú definíciu závislosti od pornografie. Je pravdepodobné, že niektorí jedinci navštevujú webové stránky s pornografiou online veľmi pravidelne, ale môžu činnosť zastaviť, keď je to potrebné, a vyskytnú sa u nich len malé alebo žiadne negatívne alebo škodlivé účinky (Kor et al., 2014). Posledné výskumy to potvrdili, pretože vzťah medzi frekvenciou a dĺžkou používania pornografie a samotným problémovým správaním je pozitívny, ale iba mierny (napr. Brand et al., 2011; Grubbs et al., 2015; Twohig, Crosby, & Cox, 2009). Závislosť a problematické užívanie sú prekrývajúce sa pojmy v rovnakom kontinuu. Vhodnejšie je však použiť pojem problematické použitie namiesto závislosti, keď nie je možné poskytnúť klinické dôkazy o skutočnej závislosti s využitím údajov, ktoré sami hlásia (Ross et al., 2012).
OD DISKUSIE
Cieľom tejto štúdie bolo vyvinúť problematickú stupnicu spotreby pornografie, ktorá je silne založená na teórii spolu so silnými psychometrickými vlastnosťami. Predchádzajúce stupnice hodnotiace problematickú pornografiu používali buď bez veľmi silných psychometrických vlastností, alebo mali prijateľné prispôsobenie modelu, ale obsah faktorov vyvolal teoretické otázky (Grubbs a kol., 2015, Kor a kol., 2014).
Podľa deskriptívnych štatistík priemerný účastník v súčasnej štúdii sledoval týždenne videá súvisiace s pornografiou a on alebo ona strávila 16 na 30 minút, keď si pri každej príležitosti prezerá pornografický materiál. Skóre PPCS bolo slabo spojené s časom stráveným sledovaním pornografie, ale mierne súviselo s frekvenciou zobrazovania pornografických videí.
Súčasné výsledky však naznačujú že problematické používanie pornografie súvisí viac s frekvenciou zobrazovania pornografických videí ako s časom stráveným pri každej príležitosti. Napriek tomu, že časté používanie pornografie je nevyhnutnou súčasťou problémového pornografického použitia, samotná frekvencia nemôže byť považovaná za uspokojivú definíciu tohto fenoménu
Nedávny výskum potvrdil túto myšlienku, pretože vzťah medzi frekvenciou a dĺžkou užívania a problematickým správaním je pozitívny, ale len mierny (napríklad Brand et al., 2011, Grubbs a spol., 2015, Twohig a spol., 2009) , Preto označovanie ľudí za problémových užívateľov pornografie založených len na trvaní alebo frekvencii.
Okrem toho, pokiaľ ide o formu pornografického materiálu, frekvencia pornografického zobrazovania videí bola silnejšie spojená s výsledkami PPCS, ako je zobrazovanie pornografických obrázkov alebo čítanie pornografických príbehov, a teda v súlade s predchádzajúcimi výsledkami (Brand et al., 2011). Frekvencia masturbácie bola tiež mierne spojená s problematickou pornografiou. Sila tohto vzťahu sa zdala byť ešte silnejšia ako súvislosť medzi skóre PPCS a frekvenciou zobrazovania pornografie počas masturbácie.
Presnejšie povedané, vysoká úroveň sexuálneho správania môže byť predchodcom problematického pornografického použitia a predpokladá sa, že oba problematické pornografické použitie a častá masturbácia sú dôsledkami hypersexuality. Problémové používanie pornografie sa preto môže objaviť pod záštitou hypersexuality, podobne ako pri častom masturbácii, zbavovaní sa klubov a zapojenia sa do tele sexu a rôznych foriem cybersexu (Kafka, 2010
Títo jedinci mali vysoké skóre na každej zložke PPCS. Je však dôležité poznamenať, že všetky tri skupiny mali pomerne nižšie skóre o zložke konfliktu. Aproblematické používanie pornografie nie je tak viditeľné ako iné formy problémového správania alebo závislostí (napríklad zneužívanie návykových látok alebo konzumácia alkoholu). Preto medziľudské konflikty nie sú tak rozšírené ako v prípade iných potenciálne návykových správaní. Napriek tomu, že riziková skupina vnímala pornografiu častejšie a venovala viac času účasti na každej príležitosti, rozdiely medzi nízkorizikovými a ohrozenými skupinami boli iba trendy.
Analýzy citlivosti a špecifickosti odhalili optimálnu hranicu 76 bodov pre diagnostiku problematického pornografického použitia s PPCS. Budúce štúdie by mali túto hranicu ďalej validovať v klinickej vzorke, aby konsolidovali súčasné zistenia. Je tiež dôležité poznamenať, že použitie škál je obmedzené, ak sa použijú ako ukazovateľ včasnej diagnostiky, pretože na diagnostiku toho, že konkrétne správanie je pre daného jedinca skutočne problematické alebo patologické, sú vhodné iba klinicky založené štúdie rozhovorov (Maraz, Király, & Demetrovics, 2015).
PPCS
;
