Účinky expozície masových médií na akceptovanie násilia voči ženám: Terénny experiment (1981)

Časopis výskumu osobnosti

Hlasitosť 15, vydanie 4, December 1981, strany 436-446

http://dx.doi.org/10.1016/0092-6566(81)90040-4

abstraktné

Dvesto sedemdesiatjeden študentov a študentiek slúžilo ako subjekty v experimente o účinkoch vystavenia filmom, ktoré zobrazujú sexuálne násilie ako pozitívne následky. Niektoré z týchto subjektov sa prihlásili na účasť v štúdii, ktorá sa zdanlivo zameriavala na hodnotenie filmov. Boli náhodne pridelení na prehliadku dvoch rôznych večerov, buď násilných, sexuálnych alebo kontrolných celovečerných filmov. Tieto filmy sa pozerali v kinách na akademickej pôde a dva z nich (tj. Jeden experimentálny a jeden ovládací) sa premietali v rámci bežného filmového programu kampusu. Ako porovnávacia skupina sa použili aj členovia tried, z ktorých sa získavali predmety, ale ktoré sa neprihlásili na experiment. Závislými opatreniami boli stupnice hodnotiace akceptovanie interpersonálneho násilia páchaného na ženách, akceptovanie mýtov o znásilnení a viery v kontradiktórne sexuálne vzťahy. Tieto váhy boli zakomponované do mnohých ďalších položiek v rámci prieskumu sexuálneho postoja, ktorý sa uskutočnil všetkým študentom v triedach niekoľko dní po tom, čo boli niektorí z nich (tj. Tí, ktorí sa prihlásili na experiment), vystavení filmom. Subjekty si neboli vedomé, že by medzi prieskumom a sledovaním filmov bol nejaký vzťah. Výsledky naznačili, že expozícia filmom zobrazujúcim násilnú sexualitu zvýšila akceptáciu medziľudského násilia páchaného na ženách mužskými subjektmi. Podobný nevýznamný trend sa zistil pri prijímaní mýtov o znásilnení. U žien boli nevýznamné tendencie v opačnom smere, pričom ženy vystavené násilno-sexuálnym filmom mali tendenciu menej akceptovať interpersonálne násilie a mýty o znásilnení ako kontrolné subjekty. Diskutuje sa o vysvetlení údajov na základe efektov „polarizácie postoja“ a „reaktancie“. Diskutuje sa aj o podmienkach súčasného výskumu, pokiaľ ide o typ použitých stimulov, „úrovne dávkovania“ expozície a trvanie účinkov vo vzťahu k budúcemu výskumu a všeobecnej sociálnej klíme podporujúcej sexistickú ideológiu.